„Všetky naše sny sa môžu splniť, ak máme snahu ich zrealizovať.“
Walt Disney

Pre niekoho sú sny zbytočnou pochabosťou, pre iného životnou métou. Niekto doslova presníva celý život, ale nad väčšinou svojich túžob len mávne rukou, pokrčí ich a zahodí do koša ako kus papiera. Ďalší svoje sny žije, aj keď vie, že cesta k nim môže byť pekná drina. Kto z nich je však v živote šťastnejší? Nestojí za spokojný život trochu snahy a odvahy? Postaviť sa na špičky a zistiť, čo sa nachádza za plotom plným obáv a „čo ak“, ktorý sme si vlastne sami postavili?

Snívanie milujem. Doslova. Som ten typ človeka, ktorý sa v miestnosti plnej ľudí dokáže vymaniť z okolitého reálneho sveta a s otvorenými očami snívať. O samých pekných veciach. A mám to šťastie, že si viem sny aj splniť.

Nielenže som sa postavila na špičky a pozrela, čo sa za plotom nachádza. Popravde, ja som ho vlastne preskočila…

Keď som bola malá, túžila som vedieť lietať. A aj keď mi hovorili, že to nie je možné, v mojej malej, ale odvážnej detskej dušičke som dúfala, že mi tie krídla narastú. Tvrdohlavo som krútila kučeravou hlavou, pretože som verila, že by sa to predsa len mohlo „dať nejakým spôsobom urobiť“. Často som mala živé sny o tom, ako lietam nad lesom a jazerom, pri ktorom sme bývali a doteraz si pamätám na ten úžasný pocit, keď som sa strmhlav pustila nad jazero, až tesne nad hladinu a letiac som prstami rozrážala hladinu plnú hviezd, ktoré sa odrážali od nočnej oblohy.

Jedna múdra osoba mi raz povedala, že na to, aby bol človek v živote spokojný a ustál prekážky, má mať hlavu v oblakoch a nohami stáť pevne na zemi. Súhlasím. Hlava a srdce v súlade vymyslia a nohy po tej ceste idú. Čo sa teda stalo s mojím detským snom? Áno, presne tak. Lietania som sa nevzdala. A viete čo? Ono sa to nakoniec „dalo nejakým spôsobom urobiť“;) Síce mi nenarástli krídla, ale z času na čas sa posadím do športového lietadla a pozriem sa na krajinu zvrchu. Naposledy som si urobila okruh nad Bratislavou a Karpatmi a preletela som aj nad hladinou Dunaja, v ktorom sa odrážalo slnko.

A bolo to rovnako krásne, ako v tých mojich detských snoch.

Sny rastú spolu s nami a keď príde čas, máme možnosť ich zrealizovať. Dovoľme im vyrásť a sformujme ich do niečoho krásneho. Nevzdávajme sa ich len preto, že nám to niekto povedal alebo že je cesta k nim príliš ťažká. Sny sa plnia v rôznych podobách a práve vtedy, keď to potrebujeme. Pretože sú tu na to, aby nás robili šťastnými.

S láskou,
Lusy