Ako reagujete na veci, ktoré nepoznáte alebo im nerozumiete? Snažíte sa ich pochopiť alebo ich označíte skrátka za zlé, a to len preto, lebo sú iné? Lebo je to jednoduchšie?
„Ozajstná múdrosť je v poznaní vlastnej nevedomosti.“
Sókratés
Každý máme právo na svoj vlastný názor. Na to, čo sa nám páči, čo nám robí radosť a čo vypĺňa náš vnútorný svet. Často však namiesto toho, aby sme hovorili práve o tom a možno inšpirovali niekoho iného, ukazujeme prstom na veci a činnosti, ktoré sú podľa nás otravné, nudné či dokonca strata času.
A pritom zabúdame, že aj tieto činnosti môžu prinášať niekomu radosť.
Každý sme iný a navzájom sa dopĺňame. Tá vec, nad ktorou ste minule prevracali očami, nemusí byť zlá. Je len súčasťou života niekoho iného, možno mu dokonca pomáha. A preto si táto vec zaslúži, aby sme ju nechali existovať bez odsúdenia.
Nedávno sme sa s jednou mojou známou rozprávali o knihách. Číta faktografickú literatúru a životopisy slávnych ľudí. „Také tie romány ako Steelová a podobne, to nie je nič pre mňa. Akoby som to… je to pre mňa strata času, keďže ide o vymyslené príbehy bez reálneho základu.“ Nahlas som sa zamyslela a zadívala sa do diaľky: „Neviem, či také romány niekto z môjho okolia číta…“ Skočila mi do rečí a pohŕdavo si odfrkla: „No to by si sa čudovala, koľko žien tieto knihy žerie.“ Stále zamyslená som na ňu pozrela a zrazu mi pred očami vyskočil obraz mojej dobrej kamarátky, ktorú si vážim pre mnoho vecí, no najmä pre jej múdrosť a veľkú empatiu, a tá ľúbostné romány doslova miluje. Najmä, keď má za sebou ťažký deň a potrebuje úplne vypnúť.
A robí jej to veľkú radosť.
Tak, ako moja známa, uvažujeme z času na čas všetci. Niektorí z princípu povahy či výchovy. Iní, keď máme napríklad ten spomínaný ťažší deň a potrebujeme svoju únavu presmerovať inam. Mám pocit, že v súčasnosti sa veľa ľudí ešte stále učí povedať svoj názor. Náš spoločenský systém bol (je) nastavený tak, aby sme boli súčasťou davu a nevyčnievali. Možno preto sa niektorí musia naučiť vyjadriť svoje myšlienky neskôr.
Mať svoj názor, ktorý pramení z nášho vnútra a presvedčenia, je dobré. Vyjadruje nás samých. Len pozor, aby ste svojím názorom nechceli udupať alebo umlčať niekoho iného. Vedľa seba predsa môže existovať veľa dobrých myšlienok, záľub, malých či veľkých radostí. Rovnako ako rôznorodé povahy, životy a ľudia. Neodsudzujte druhého len preto, lebo ste sa nepokúsili pochopiť jeho pohľad na vec. Neodsudzujte niekoho iného za to, že číta ľúbostné romány. Bez toho, aby ste vedeli, že ich číta z čistej radosti a robia ho šťastným.
Pokúste sa nebyť takí prísni (nielen na druhých, ale aj na seba) a nechajte ľudí radovať sa aj z vecí, ktoré vás práve teraz nezaujímajú.
Inšpirovať druhých cez samých seba je viac ako odsudzovanie. Naše okolie nás učí, je zdrojom ďalšej inšpirácie a dotvára náš farebný svet. Cez ľudí v našom živote sa spoznávame. A čím viac spoznáme samých seba, tým viac sa chápeme navzájom.
S láskou,
Lusy