Mexiko je úplne a načisto čarovné. A dovolenka v rytme tejto krajiny bola najlepšia, akú som zažila!

Hovorí sa, že vždy záleží na okolnostiach: počasie, ľudia, s ktorými dovolenku trávite a tak ďalej. A ja hovorím, akú dovolenku si spravíte, takú ju budete mať. Cestovala som v marci a kto ma pozná, vie, že neobsedím a preto sú pre mňa poznávačky ako vyšité. Nevadí mi baliť sa aj každý deň a premiestňovať sa z miesta na miesto. Hlavne, že budú nové veci, noví ľudia, chute a vône, všetko nezažité a neprebádané… Častokrát sa smejem, že môj hlad po novostiach a zmenách je ten jediný, ktorý nezaženie ani najlepšie jedlo. Nemá šancu. Mala som však za sebou bláznivé obdobie a tak som sa po rokoch obzerala po niečom rezortovom, oddychovom a všetkým zmyslom lahodiacom.

Moja duša pišťala za slnkom, bielym pieskom, plážovou posteľou s nebesami a svätým pokojom od všetkého a všetkých.

Do Mexika som túžila ísť niekoľko rokov, ale vždy mi prišla do cesty iná krajina… Kuba, Thajsko, India, Mongolsko, Nepál… Tento rok bola pre Mexiko asi vhodná konštalácia hviezd, planét alebo horoskopov, lebo ma to akosi samo zaviedlo rovno k nemu. Vybavila som stráženie pre môj domáci zverinec, v práci zaistila všetko potrebné, zbalila si kufre a hor sa na dva týždne do krajiny celoročného leta a latino rytmov:)

Zajtra

Áno, viem si to predstaviť. Žiť v krajine s celoročným letom, slnkom a veselými farbami. Presne také je Mexiko. Ak si to teda môžem dovoliť tvrdiť, keďže som precestovala iba štáty Quintana Roo a Yucatan, oba patriace na Yucatánsky polostrov, plus niekoľko menších ostrovčekov a ostrov Holbox. Ozaj, vedeli ste, že dlhší a tiež oficiálny názov Mexika je Spojené štáty mexické? Tak či onak, oblasti, do ktorých som nazrela, sú veselé, trochu hlučné, zaliate slnkom a… áno, priatelia, spokojne pomalé. Ozajstná mañana!

Životné tempo je tu už na prvý pohľad pomalšie než u nás. Bol tým nasiaknutý vzduch, voda, nálada, všetko.

Prvý deň som tento všadeprítomný pocit vstrebávala každou bunkou, ktorá ho zachytila a veru, netrvalo dlho a rýchlo som sa prispôsobila. Lebo však dovolenka a ja sa veľmi neopekňujem. To som ale netušila, že sa mi zapáči tak veľmi, že si túto všeobjímajúcu pohodu donesiem aj domov. Už veru neriešim všetky „tie veľmi dôležité“ veci naraz. Rozlišujem, čo je naozaj dôležité a to ostatné… skrátka sa to vyrieši v pravý čas:)

A toto na cestovaní tak milujem. Keď si kúsok životnej filozofie inej krajiny donesiem domov. Keď ma niečo osloví tak, že už bez toho nemôžem byť. Áno, každý národ má svoju múdrosť. Ale baví ma pátrať po tom, ktoré z týchto múdrostí sú šité pre mňa osobne.

Keď sme prechádzali cez mestečká a dedinky, nevidela som uštvané tváre ako tu. Žiadne naháňačky, stres alebo hnev. A pozor, mañanu si nemýľte s lenivosťou! Nech žili ľudia akokoľvek jednoducho, všade boli žiarivé farby ako na karnevale, kde-tu visela na strome piñata, na uliciach sa hrali rozosmiate deti v pestrofarebnom oblečení alebo v školských uniformách a každý si išiel to svoje. Môj nový kamarát Andrés mi vysvetľoval, ako sa berie čas v Mexiku:

„Vedela si, že mañana znamená vlastne zajtra?“

Na to som ho so smiechom informovala, že u nás máme príslovie „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.“ „Nie, nie, nie,“ hovorí Andrés, „všetko príde vtedy, kedy má. A vyrieši sa tiež vtedy, keď je ten správny čas. Napríklad? Zajtra,“ začal sa rehotať. „Už si počula pojem 5 mexických minút? Ak ho začuješ, rátaj s takou polhodinkou.“ A asi vám je jasné, že to nikomu nevadí…

Musím povedať, že na riviére Playa Del Carmen, kde som bola ubytovaná a ktorá slúžila ako moja „základňa“, fungovalo všetko ako hodinky. Všetko bolo rýchlo vybavené, taxík prišiel načas… Ale niekde v pozadí som stále cítila pokoj a spomalenie. Ako mi povedal so smiechom náš barman Miguel hneď prvý deň v plážovom bare: „Lusíja, kálm dáun, jú ár in Méchikó, džást riléx!“ (preklad pre neanglicky hovoriacich: Lusíja, neondi sa a vypni vrtuľu, si v Mechikú, tak láskavo oddychuj!) „Nedbám,“ odpovedala som, vyložila si nohy celé od piesku na plážovú stoličku oproti a zhlboka vydýchla všetky moje myšlienky niekam ďaleko do oceánu, „ani mučiť ma nemusíte.“ Pre moju prexponovanú hlavu bolo Mexiko slnečným balzamom na uzimené nervy.

So slnkom v duši,
Lusy