„Káva vonia ako čerstvo pomleté nebo“
Jessi Lane Adams
Ak trošku sledujete, kde sa pohybujem počas roka, viete, že cestujem pomerne často. A vášnivo rada:) Nielen kvôli tomu, aby som videla, ovoňala a ochutnala kus sveta, ale keďže vediem dve firmy a pracujem v preexponovanej oblasti Public Relations, vyplachujem si na dovolenke hlavu novými krajinami, emóciami a zážitkami.
Preto by nebolo ničím výnimočným, ak by ste ma po návrate z letiska našli, ako trčím pred domom s kabelkou vyhádzanou na chodníku. Prečo? Lebo by som hľadala kartu od hotelovej izby, aby som otvorila dvere na mojom dome! Presne preto, true story!:)) A po každej dovolenke sa zase posadím so založenými rukami na gauč v obývačke a tuho sa zamýšľam nad tým, že som už aj hladná. Pár sekúnd to trvá, ale ono to potom príde… Tri, dva, jeden… šok! Uvedomím si, že to jedlo by som si vlastne mala pripraviť sama. Že doma nemám zástup kuchárov a all inclusive:)
Volám to „úspešne šťastné dovolenky“. A ešte „slnečný defekt“. Podľa toho, čo sa mi prihodí a v čom musím môj mozog pomaly, citlivo a nežne vyvádzať z omylu:)
S návratmi domov však prichádza aj niečo iné a to dokonale a bezhranične zbožňujem: nový nádych, vysoký nadhľad a rozlet fantázie. Nepracuje len hlava. Alebo len duša. Ale obe súčasne. Vráti sa mi nadšenie a sila pustiť sa do nových vecí, prípadne zdolať tie, ktoré som už dlhšie odkladala alebo na ne skrátka nebol čas.
Vtedy sa mi zrazu zrýchli život. V dobrom. Zrazu nie je ten problém takou veľkou prekážkou, akou bol pred dovolenkou. Nie je to vlastne žiadna prekážka. Za 5 minút vyriešim niečo, čo som odkladala mesiac. A poviem vám, moji milí, že to je jeden z najlepších pocitov na svete.
Niekedy sú to naozaj veľké veci alebo projekty a inokedy len maličkosti, ktoré ma však tak tešia, že musím o nich každému hneď porozprávať. Tak čítajte:)
Tento príbeh je o napenenom dobrom ráne a presne takej tej tešivej drobnosti. Po zobudení smerujú moje prvé kroky na dvor s Monou a hneď potom ku kávostroju. Vôňa kávy musí ráno byť, milujem ju asi od perinky a až s ňou sa mi začína všetko štartovať, zobúdzať, usmievať… Môj súčasný kávostroj mám asi 5 rokov a áno, vždy som vedela, že by mal vedieť robiť aj cappuccino. A vedela som to preto, lebo najmä kvôli cappuccinu som ho kupovala:)
Ale život rád zabúda a úprimne, bola som rada, že si viem ráno pripraviť úžasné ristretto z čerstvo pomletej kávy. A ešte, že sa o kávostroj viem pravidelne postarať takou tou odvápňovacou vodičkou (kto máte kávostroj doma, viete, o čom hovorím). Ku cappuccinu som sa už nedostala.
Pred pár dňami som sa vrátila z parádnej dovolenky, ktorá bola úspešne šťastná a po návrate aj plná slnečných defektov:)) Bola som sa oceániť a surfovať na ostrove Fuerteventura.
A v hoteli som si, samozrejme, vždy ráno a vždy po obede dopriala cappuccino. Milión cappuccín. Napenených, voňavých, z dobrej kávy. V extra veľkej šálke. Lebo áno, takto to mám fakt rada.
Po návrate domov som nasledujúce ráno stála bezradne pred mojím kávostrojom a pred očami som mala tú napenenú dobrotu z dovolenky. Ach. Keby som tak… No moment. Zrak mi padol na možnosť „cappuccino“ na kávostroji.
Áno. Ja dnes to cappuccino budem mať, aj keby som si zrovna musela prečítať návod!
Vrhla som sa do komory, presne som vedela, kde hľadať karafu na mlieko. Celkom som sa zasmiala, lebo po piatich rokoch bola stále zabalená v pôvodnom obale aj s návodom! Čítam: „moje prvé cappuccino“. To nebude hádam nič ťažké, sú to len na dve strany s obrázkami:)) … a tak som sa do toho pustila.
O necelú minútu na mňa žmurkalo dokonalé cappuccino a ďalšiu minútu som žmurkala ja na neho. Bolo mi tak smiešne, že som v kuchyni len tak stála, usmievala sa a chválila samú seba, že som sa to konečne naučila:)
Ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy, poprášila som moje „prvé“ cappuccino škoricou, usadila sa s Monou na terasu a po prvom dúšku som sa s penovo-škoricovými fúzmi nad hornou perou šťastne usmiala do ranného slnka. Ja skrátka milujem návraty z dovolenky! A cappuccino!
Majte krásne rána a úspešne šťastné dovolenky, kamaráti.
S láskou,
Lusy